V Rujnovej Samote Pocichu Dumá Lovecký Zámek Zvlčilého Grófa -

V závetrí sosnových hájov spočíva lovecký zámek

Hmly jesene obkružujú jeho vikiere a veže

V osamení salónku mlčanlivo sedzí gróf

Emblém zavrhnutého rodu na gobelíne

Žltkasté svetlo svíček odhaluje steny s parožím, kým rujen roztahuje stríberný

závoj rána ponad šípkové kere a vresoviská

S jutreným krákaním vracá sa z lovu surovec-nestvora

Zvlčilá podoba opadá s mesácem

Po nekeré noci zasýci ho dzivá zver

Neradno však chodzit v blízkost panstva prostému sedlákovi, či ružolícej panne,

čo pred svitaním chce zelín natrhat

V takých drápy obludy chlpatej sa zatnú a ku sosnovej klenbe vznese sa škrekot,

pretínajúc včasnú písen tetrova